Spomíname na Kollbyho (*05.04.2005 – Ɨ15.12.2012)

Kollby a Bella láska

Je to už týždeň, čo nás navždy opustil milovaný Kollbýček. Bol zakladateľom mojej mačacej rodiny a bol základným kameňom a zároveň pevným pilierom mojej lásky a vášne pre tieto ohromné zvieratká.
Kollbyho čas sa tu medzi nami ale priskoro naplnil a preto 15.12.2012 odišiel. Tohtoročné i tie nadchádzajúce sviatky sa už budú navždy niesť v spomienkach naňho.

Práve preto som sa rozhodol si nejako Kollbyho pripomenúť a vytvoril som si obraz s jeho fotkami.
Kollby

Každý večer zapaľujem pri jeho fotke a obojku sviečku, aby vedel, že sme naňho nezabudli.
Kollby

Namiesto klasických vianočných koláčov a zákuskov som si nechal vyrobiť čokoládovú tortu s jeho podobizňou.
Kollby
Kollby
Kollby

Kollby síce odišiel, ale ostane už navždy v nás a s nami.

You can leave a response, or trackback from your own site.

5 komentárov to “Spomíname na Kollbyho (*05.04.2005 – Ɨ15.12.2012)”

  1. Veve píše:

    krasne a dojimave.

  2. Jara Hribiková píše:

    POKOJ A LÁSKU VÁM PRAJEM DO TÝCHTO SLÁVNOSTNÝCH VÝNIMOČNÝCH DNÍ, ABY OSTALI V SRDCI PO CELÝ ZVYŠOK ROKA A BOLI MOTOROM ŽIVOTA A TVORIVOSTI.
    KOLBY OSTANE NAVŽDY ULOŽENÝ V SRDCI

  3. Anna P píše:

    ahoj…aj ked sa nepozname, snad ti mozem tikat..ked som tvoj macaci blog objavila,tak som bola uplne paf z toho,ze jee, kolko fesnych cicus ma ten chalanisko…nacas som potom nan zabudla a dostala soms a k nemu az teraz, ked
    Kollby sa mi neskutocne pacil, pripomina mi vzrastom moju cicuchu Ednu, aj ked ta moja je skor sfarebenim ako take whiskach mega reklamne maciatko…
    je mi velmi luto,ze to dopadlo takto, choroby su neskutocne zakerne a narusia tu harmoniu, kt. si clovek s tou svojou macickou buduje…ked to zial uz priroda takto zariadila, myslim,ze je lepsie,ze sa viac netrapi…
    zaujiamlo by ma,akym sposobom reagovali na jeho chorobu ostatne macicky?ako zareagovali,ze uz viac s nimi nie je?chovaju sa v danej chvili nejako specificky?vopred diky za odpovede…a drzim palce, nech tie dalsie 3 prinasaju radost…

    • admin Kajo píše:

      Zdravím Vás,

      ďakujem za pekné slová.

      Zvyšné mačky BLR neprežívali jeho rýchly odchod vôbec. Aspoň nie zjavne. Kollby pomaly prestával chodiť a len spal. Ony si ho nevšímali a nevyhľadávali jeho spoločnosť. Možno ho nechceli rušiť, alebo cítili neodvratný koniec. Neviem. Počas tých troch týždňov čo mi pred očami zomieral a dochádzali mu životné sily ho v podstate ignorovali. Rovnako nenastali ani žiadne zmeny po jeho odchode. Nemyslím, že to nejako prežívajú. Nehľadajú ho, nesmútia, ich život ide plynulo ďalej.
      Možno to vyznieva kruto a chladne, ale my sme ľudia a ony sú mačky. Nikdy nebudeme vedieť ako to v skutočnosti vnímajú. Každopádne ja som osobne veľmi rád, že ich to nepoznačilo, lebo úprimne – už len to by mi chýbalo, aby som ešte navyše riešil nejaké problémové správanie a podobne. Sú silné a sú tri, poradili si samé a to je super.

Zanechaj reakciu