Premýšľali ste nad tým, čo bude s vašimi mačkami ak tu raz už nebudete?

Kollby, Bella, Lola a Robin spolu papajú

Stáva sa mi, že občas vidím inzeráty s prosbou o pomoc pri umiestnení mačiek po niekom, kto nedávno zomrel. Mačky bývajú v takých prípadoch väčšinou staršie, zvyknuté jedna na druhú (či tretiu a štvrtú,…) a hľadá sa im pokojný a láskavý domov. Vždy mi príde smutno, že po zosnulom sa majetok rozchytá, ale o zvieratká už taký záujem nebýva. Súdim však len na základe toho, čo som čítal a počul, lebo osobne nemám niečo takéto zažité a dúfam, že to ani nebudem musieť niekedy riešiť.

Celkom nedávno sme s kamarátkou na prechádzke parkom riešili práve túto otázku. Ona má menšiu zoo s rôznymi druhmi zvierat a ja zase 4 mačky. Otázka bola: „Čo bude s našimi miláčikmi, ak my tu raz nebudeme ? „.

Viem, možno to pôsobí morbídne, možno je to podivné a nemali by sme sa tým zaťažovať. Ale nie je to tak trošku aj o zodpovednosti?
Mať zvieratko je naozaj krásne. Je to vzťah, ktorý sa mení, vyvíja a zasahuje i bežné činnosti a ovplyvňuje každodenný život. Svoje zvieratká milujeme, staráme sa o ne, hýčkame.
Mali by sme teda myslieť aj na ich budúcnosť a možnosť, ako ich zabezpečiť, ak tu jedného dňa pre ne nebudeme.

Kollby s postrojom na prechádzka vonku

Rodina by mala byť prvá

Prvými osobami, ktoré by mali automaticky prevziať zodpovednosť, by mala byť najbližšia rodina – čiže partner, partnerka, manžel, manželka, deti, rodičia, ……
Nie vždy je tomu však tak. Zvieratká bývajú vnímané ako príťaž, s ktorou málokto je ochotný sa zaoberať. Zvlášť, ak to znamená náklady, starostlivosť a obmedzenie vlastného priestoru, času,…. Práve preto mnohé takéto zvieratká končia v útulkoch a depozitoch s tým, že z rodiny nie je nik ochotný po zosnulom tento „zvierací záväzok“ prevziať.

Nechcem to súdiť, každý si musí svoj život zariadiť sám a je sám zaň i zodpovedný. Ale je to smutné, ak sa na majetku pozostalí dohodnú, prípadne sa o ňom súdia, záťažou to nebýva, ale o zvieratká už nie je záujem. Z lásky a úcty k zosnulému by mal každý túto zodpovednosť prijať a postarať sa o to.

Kollby a Bella láska

Posledný závet a dedičské konanie v prospech zvierat

Podľa Notárskej komory SR „náš právny poriadok pozná dedenie zo zákona, závetu, alebo z obidvoch dôvodov. Najlepším riešením, ktorým sa akceptuje posledná vôľa zomrelého, je závet.
Závet (testament) je právny úkon, v ktorom poručiteľ ustanoví dediča, poprípade určí ich podiely, alebo vecné práva, ktoré im majú pripadnúť.

Ak ste sa rozhodli spísať závet, mali by ste myslieť na formality, ktoré musí spĺňať, aby bol platný. Okrem toho, že disponovať môžete len so svojím majetkom, nemôžete v poslednej vôli zabudnúť na tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorými sú deti a vnuci poručiteľa. Taktiež nemôžete dedičovi prikázať, ako má s dedičstvom naložiť. Najlepšie je obrátiť sa na notára, ktorý je odborne spôsobilý poskytnúť užitočné rady, ale aj pomôcť pri samotnom zostavení závetu. Notár zabezpečí, aby bol závet platný a nenapadnuteľný v prípade budúcich sporov. Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá má vyššiu dôkaznú silu ako akékoľvek iné zmluvné dohody.“

Kollby a Lola relaxujú na posteli

Neviem, ako je v tejto otázke u nás nastavený právny systém, či je možné zvieratká v poslednej vôli niekomu odkázať a vytvoriť im tak poručníka. Poprípade odkázať majetok zvieratkám, v zmysle, aby bol využitý cez poručníka v ich prospech.
Ak by mal niekto takéto poznatky a vedomosti, budem rád ak ma bude kontaktovať.

Môj známy, ktorý je právnikom, mi k tejto téme poslal takéto vyjadrenie:

„Žiaľ, odpoveď ťa nepoteší: zviera je podľa slovenského práva LEN VEC a nemá právnu spôsobilosť, takže nemôže byť dedičom. Viem si ale predstaviť, že zviera by bolo predmetom dedenia, čo znamená, že ho možno niekomu odkázať. V závete nemožno stanovovať podmienky využitia zdedenej veci/peňazí – teda, možno to tam uviesť, ale prakticky to potom nie je možné vymáhať, ale sa toho dožadovať.
Takže zabezpečenie niečoho takého je skôr otázkou predošlej dohody s niekým, komu dôveruješ a spoľahnúť sa, že dotyčný splní , čo sľúbil.

Viem, že v zahraničí také možnosti sú a je bežné, že zvieratká po zosnulom majiteľovi dedia zámky, umelecké diela, usadlosti, domy a bohatstvo. Príkladom je i kocúrik Tommaso, ktorý zdedil milióny a zaradil sa medzi najbohatších domácich miláčikov.

Tu v Českej republike zviera nemá status veci a to od roku 2013.

Priatelia a najbližší

Možno by sa každý majiteľ mal zamyslieť počas svojho života aj nad touto otázkou, pretože nie nadarmo sa hovorí, že pripraveným patrí svet. Ak by rodina nemala záujem, môžeme rozhodiť siete na najbližšie okolie, priateľov, známych. Práve tam treba hľadať dobrovoľníkov, ktorý by sa podujali na zastávaní funkcie krstné otca či krstnej matky, teda poručníka našich mačiek.
Ak sme našli vhodnú osobu či osoby, môžeme pokojne spávať. 🙂

Robino 2012

Následne už len stačí doladiť detaily. Mnohí máme viac mačiek a pravdepodobnosť, že si niekto vezme do svojho domu či bytu všetkých našich chlpáčikov je skôr menšia ako väčšia, hoc by to bolo ideálne. Preto je možné vopred dohodnúť konkrétne podmienky, ako s mačkami naložiť. Či si ich daná osoba ponechá a sama prevezme za ne zodpovednosť, alebo sa postará o hľadanie náhradného domova, kde bude o micky príkladne postarané. Poprípade sa dohodne, ako mačky rozdeliť, napríklad do dvojíc či trojíc, a takto im hľadať nové domovy. Zredukoval by sa tak stres zo straty majiteľa i svojich blízkych vlastného druhu.
Pre mačky to bude rovnako veľmi zložité a náročné obdobie plné zmien, na ktoré môžu reagovať rôznym spôsobom. Prejaviť sa logicky teda môžu aj rozličné formy porúch správania sa od apatie, nechutenstva, po ničenie zariadenia bytu, nečistotnosť a podobne.

Kollby, Bella, Lola a Robinko sa kŕmia

Ja som na základe úvah o pominuteľnosti ľudského života dospel k tomu, že som oslovil svojich priateľov a najbližších s tým, aby sa dobrovoľne prihlásili tí, ktorí by zastali funkciu krstných rodičov. Tí by sa v prípade mojej smrti postarali o mačky a buď im sami darovali domov, teda poskytli im ten svoj, alebo by im našli vyhovujúci nový, kde by v pokoji, láske a s riadnou starostlivosťou mohli dožiť.

Som veľmi rád, že sa  takí našli, ktorí by sa v prípade potreby postarali o moje štyri cicíky.
ĎAKUJEM Ivanke & Monike, krstným mamám, ktoré sa v prípade nečakaných životných situácií postarajú o moje milované mačky. 🙂
Novým krstným rodičom gratulujem k zodpovednej funkcii a tešte sa na niekoľko stranový manuál. 🙂
Samozrejme ja sa zomrieť nechystám, aspoň nie v dohľadnej dobe a stále pevne verím, že k niečomu takému nepríde a budeme žiť krásny, dlhý a pekný život.

You can leave a response, or trackback from your own site.

Zanechaj reakciu