Reportáž: Paríž bez mačiek ?!

Kollby leží na mape

V zime, koncom januára, som dostal možnosť opäť raz navštíviť Francúzsko a to priamo Paríž. Takáto šanca sa proste neodmieta. Bola to moja druhá návšteva tohto prekrásneho mesta po 14 rokoch. Viac ako klasické turistické lákadlá a historické pamätihodnosti ma však tento krát zaujímali mačky. Bol som zvedavý, či nejakú na prechádzkach malebnými uličkami prekrásneho mesta stretneme.
O francúzoch sa vo všeobecnosti vie, že patria k milovníkom nielen dobrého jedla, vína, ale i mačiek. Takže som logicky predpokladal, že to nebude tak ťažké. Opak bol však pravdou. Počas 4 dní a nocí sme nestretli ani jediného chlpáčika.
Mohlo to byť aj ročným obdobím a sychravým chladným počasím. Cez leto by to možno dopadlo inak. Ďalším faktorom mohlo byť to, že v centre sa príliš mačiek nepotuľuje, pretože je neustále plné turistov a hlučné.
Prvý deň sa nám však pošťastilo uvidieť miestnu kríženú micku, ako si smelo vykračovala uličkou neďaleko Baziliky Sacre-Coeur v umeleckej časti Montmartre. Žiaľ cica bola rýchlejšia ako naše prsty a tak mám len jej rozmazanú fotku.

 photo 02_zps7e31941f.jpg

Pár metrov od miesta stretu s jedinou francúzskou mickou sme našli aspoň pekne urobené graffiti s podobizňou mačky. Konečne aspoň nejaký poriadny mačací úlovok.

 photo 01_zps5c41a044.jpg

Čo bolo ešte zaujímavejšie a prekvapivé, nevideli sme ani jeden jediný samostatný obchod s chovateľskými potrebami. Kde tí parížania nakupujú? V supermarketoch typu Carrefour bolo oddelenie pre mačky, ale svojou veľkosťou (či skôr malosťou) neponúkalo žiadny výber. Pultu s krmivami dominovali značky ako Whiskas a Purina One. Čo sa týkalo podstielok a doplnkov, tak tam bolo skutočne zastúpené absolútne minimum. Dokonca ani v obchodno – nákupnej štvrti La Défense, kde je obrovský nákupný dom, nie je ani jeden jediný pet shop. Takže Paríž som opäť videl, obnovil som si spomienky, no plne spokojný som neodchádzal.

Jediná cica, ktorá bola na každom rohu, bola čierna mačka známa ako „Le chat noir“ podľa kabaretu Rodolpha Salisa. Tá je obľúbeným turistickým artiklom a je vyobrazená snáď na každom suveníre. Kabaret sa nachádzal v bohémskej umeleckej časti Montmartre (ktorá mi jasne vychádza ako mačacia časť Paríža) od roku 1881. Podobizeň čiernej mačky pochádza z reklamnej kampane z roku 1896, ktorej autorom je švajčiarsko- francúzsky maliar a tlačiar Théophile Steinlen.
Jej plagátik mám doma v rámiku, vyvesený na čestnom mieste nad škrabadlami.
Le chat noir

You can leave a response, or trackback from your own site.

Zanechaj reakciu