OTÁZKY & ODPOVEDE: Zdomácnenie/socializácia pouličného divocha

Dobrý deň Kajo,
sledujem Vašu stránku a potrebovala by som poradiť s jedným kocúrikom. Momentálne ho mám v DO, ale vôbec ma „neberie“, vrčí na mňa a odmieta akýkoľvek kontakt /to mu mám dávať kvapky Surolan/. Je to dospelý kocúrik, odchytený v meste, postúpil kastráciu, čaká na operáciu nádora v ušku. Stále sa snaží utiecť, z prvej DO sa mu to podarilo a vrátil sa naspäť na miesto, kde ho našli.
Kamarátka ho odchytila a mala asi týždeň u seba v práci, ale bol zavretý v koterci, teraz býva v izbe, stále je schovaný, snaží sa utiecť oknom. Keď ho prídem pozrieť, tak vylezie a nechá sa hladiť a chovať, vtedy sa nechá aj mne. Do rána mi očúral zem. tak som mu záchodík preniesla tam, kde ho chcel mať, dnes ráno to bolo lepšie. – nečúral po zemi. 🙂 Dostal aj catnip, ale nezaberá 🙁
Mám cca 2 dni, potom ho pravdepodobne vrátia na ulicu, keďže takéhoto si ho nik neosvojí… Je mi ho ľúto. Inak je na stránke www.mackavovreci.sk a volá sa Ferko.
Za pomoc ďakujem.
Jana

Zdravím,
úprimne musím povedať že s pouličkami nemám naozaj žiadne skúsenosti. Tie moje adoptované boli všetky pekne socializované micinky. Neviem čo konkrétne vám poradiť. Catnip je fayn, ale jeho účinnosť je krátkodobá a myslím že na bojazlivosť, divokosť a nedôveru k človeku asi veľký vplyv nemá. Niečo iné by mohli byť umelé mačacie feromóny Feliway vo forme difuzéra do zástrčky. Tie navodzujú príjemnú, pohodovú atmosféru doma. Mne sa osvedčili pri každom sťahovaní a to som s mačkami absolvoval už 3 a nebudú posledné 🙂
Kocúr by mal mať vyčlenené samostatné miesto, kde by mal možnosť bezpečného úkrytu – niektoré mačky uprednostňujú nejakú tmavú skrýšu – napr. pod posteľou či za gaučom a iné zase výšiny – na skrini či škrabadle.
Mačke netreba venovať zvýšenú pozornosť ba naopak – správať sa normálne ale minimalizovať zvuky, chôdzu a podobne..treba sa mu prihovárať, ale jemne s citom.
Viac Vám asi naozaj neporadím.


Dobrý deň,
ďakujem za odpoveď, ten feliway ma napadol tiež, Ferko si zvykol vyliezať na krabice, na stole, tam spáva, tak mu tam dám búdku. Nebýva u mňa doma, mám ho v práci, takže musím improvizovať, čo sa týka skrýš. Mám na neho čas tak max. hodinu denne, obávam sa, aby to stačilo.
Neviem, čo sa mu dnes stalo, ale ráno sa nechal nalákať na konzervu a dokonca sa nechal pohladkať, zrejme potrebuje len čas. Ešte stále sa však zľakne, keď počuje cudzie hlasy, predo mnou už aspoň neuteká. 🙂
Vyzerá to tak, že keď absolvuje operáciu nádoru v ušku, nakoniec predsa len pôjde na adopciu a nevráti sa na ulicu 🙂
Ďakujem za pomoc a želám pekný deň!
Jana

Zdravím!
Možno to chce len čas. Ono keď sa s mačkami sťahujem, tak sa tiež všetkého nového boja – každá inak, inou intenzitou, chlapci to zvládajú lepšie, baby horšie, ale feliway majú vždy.
Keď prišiel a dal sa pohladkať je to dobré znamenie!
Držím palce!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *