Kollbýček navždy opustil náš svet a jeho duša odletela

Kollby dnes v skorých ranných hodinách navždy opustil tento svet. Svoju úlohu tu zakončil a jeho duša opustila fyzické telo a odišla nevedno kam. Snáď na pekné miesto, za novou úlohou, odpočinkom, pokojom,…. Kollby mal 7 rokov a bol to úžasný kocúrik, ktorý nám už navždy bude chýbať.

R.I.P. Kollby Marsell
– Piaty element najvyššia bytosť 05.04.2005 – 15.12.2012
Odpočívaj v pokoji Kollbýček.
Kollby mačiatko

You can leave a response, or trackback from your own site.

14 komentárov to “Kollbýček navždy opustil náš svet a jeho duša odletela”

  1. Meggie píše:

    uprimnu sustrast

  2. Jara Hribiková píše:

    Kolby, viem, že si teraz na nádhernom mieste, ktoré si si zaslúžil všetkou láskou, ktorú si rozdával, prebúdzal a vyvolával v iných. Tvoja úloha tu, na Zemi sa zavŕšila a dostal si inú. Viem, že ju zvládneš rovnako dobre, ako si sa zhostil tejto. To, že po tebe ostáva prázdne miesto a smútok iba napovedá o tom, aký si bol pre tvojho ľudského priateľa, ale aj mačacích druhov vzácny. Prepáč nám, ak sa namiesto radosti z tvojej hravej prítomnosti niekedy objaví slza. Vďaka za všetko, láskavý kožúšok.

  3. zuzana píše:

    Kolbyček nech sa máš krásne v mačaciom nebíčku….

  4. oli píše:

    je mi to luto, ale uz ho nic neboli, mal s Tebou krasny zivot
    o

  5. admin píše:

    Ďakujem všetkým! Je to od Vás milé!

  6. Ján píše:

    Úprimnú sústrasť. Kollby bol krásny mladý kocúrik a je mi ľúto že jeho život tak rýchlo skončil 🙁

  7. ada píše:

    Ahoj Kajo. úprimnú sústrasť. je mi to veľmi ľúto, čo sa Vám stalo 🙁

  8. Daniela píše:

    Je mi velmi smutno, ze tvoj kocurik zomrel, mala som slzy v ociach, ked som pozerala video. Skoda, ze sa dozil len 7 rokov. Ja mam britskeho kocurika Nikinka, ma 12 rokov a pred 2 mesiacmi sme zazili soky, ked po USG cisteni zubov v narkoze skoro zomrel, lebo lekar to zbabral a ini veterinari ho museli zachranovat. Napokon sa z toho dostal, ale tiez sa prejavili problemy s mocenim, dodnes to nie je uplne v poriadku a pred par dnami sa pridruzila takato vec: zacal cudne kakat, skor riedke, zistila som, ze od kapsiciek Whiskas, ktore doteraz bez problemov jedol. Zrejme nieco zmenili v recepture, lebo po Kitekate taketo problemy nema.
    Prajem ti, aby si co najskor prekonal smutok za Kolbyckom, viem, ze je to strasne tazke. Ale uz chudacik netrpi.

    • admin Kajo píše:

      Ďakujem všetky za povzbudivé slová. Kollby bol úžasný kocúrik a verím, že je na lepšom mieste, kde plní novú životnú úlohu, alebo možno len odpočíva a užíva si pokoj a plnú misku.
      Mal krásny život a dôstojný odchod.

  9. alena píše:

    Na takuto sucast zivotnych cyklov nie je nikto z nas pripraveny, vzdy nas zaskoci a to aj vtedy, ked vieme, ze koniec je neodvratny. Kajo, nechajte smutok volne odozniet, akokolvek dlho bude trvat. Nastastie ste mlady clovek a mate dalsie macicky, ktore boli Kolbyho spolocnici. Mal predsa uzasny zivot!

  10. luborko píše:

    Nech je mu už len krásne v nebíčku. Nám keď pred rokom a pol nečakane a náhle zomrel artuško, my sme všetcií hrooozne plakali a nevedeli sme sa s tým veľmi dlho vyrovnať. Vlastne doteraz to neprebolelo. No ale otazka je o mačkach. Artuško spaval s Murkom zasadne spolu a spolu sa pri tom objimali a držali okolo krku. Boli na sebe veľmi závislí. Murko bol pri ňom keď zomieral a bolo vidno, že vie čo sa deje a trpí. Potom ho aj tak stále hľadal, vyzeral ho cez okno, hľadal vonku kde byval často. Teraz mame namiesto neho ineho kocurka, ale to su hlavne bitky medzi nimi. A spolu nespavaju nikdy. Je to uplne iný vztah. Ale pretože ten prvý bol o veľkej vzájomnej mačacej láske, tak veru bolo vidno smútok. Aspoň my sme to tak pociťovali

  11. Andy píše:

    my sme niečo podobné zažili minulý rok – z ulice sme v lete zachránili 4 malých súrodencov – dvom sme našli nové domovy a dvoch sme si neskôr nechali, boli neskutoční – jeden čierny a druhý čiernobiely – obaja veľmi milí, nežní, s dobrým mačacím srdiečkom. čiernobieleho kocúrika však nečakane postihla FIP (mal 8 mesiacov), od konca novembra 2011 sme si všimli zmeny na jeho zdraví, pokúšali sme sa pomôcť mu, avšak, ako všetci mačkári vedia, bohužiaľ nedalo sa. tesne pred vianocami 2011 sa mu stav zhoršil a už sme vedeli, že nás čaká to najhoršie…jedna z našich mačiek ho stále odháňala, dokonca spravila potrebu mimo záchodíky, nechcela ho vo svojej domácnosti…syčala iba naňho…ona to vedela….prežili sme najhoršie vianoce nášho života – keď už bolo zrejmé, že maličký svoj boj naozaj prehráva, zvolili sme eutanáziu 2.1.2012- doma, aby sme mohli byť všetci s ním. ked prišiel veterinár, naše všetky – tri mačičky prišli k miestu, kde ležkal, jeho malý čierny brat len sedel neďaleko a smutne sa pozeral – všetci sa prišli dôstojne rolúčiť….vedeli, čo sa deje…zvyšok dňa bol veľmi smutný, malý čierny bratček sa ku mne celú noc túlil, smútil…po pár dňoch sa vrátilo všetko do normálu, stále nám však veľmi chýba….

  12. Andy píše:

    …myslela som „do normálu“ čo sa týka našich mačičiek….my sme ešte veľmi dlho hľadali silu, aby sme sa z toho dostali….

  13. murko píše:

    „…Na nebesiach je miesto, ktorému sa hovorí Dúhový most. Keď zomrie zviera, odchádza za tento Dúhový most. Pre našich milých kamarátov sú tam lúky a kopce kde môžu behať a spoločne sa hrať. Je tam veľa jedla, vody, slnečného svitu a naši priatelia sú v teple a pohodlí.

    Všetky choré a staré zvieratá sú opäť zdravé a plné síl – tak ako si ich pamätáme z našich snov a minulosti. Zvieratá sú šťastné a spokojné, až na jednu maličkosť: všetkým chýba niekto výnimočný, niekto, koho opustili.

    Hrajú a behajú spolu, ale príde deň, keď sa jedno len tak zastaví a zahľadí do diaľky. Jeho jasné oči pátravo pozorujú, netrpezlivé telo sa začína chvieť. Náhle vybehne zo skupinky zvierat, letí cez zelené lúky rýchlejšie a rýchlejšie.

    Až sa nakoniec ty a tvoj kamarát stretnete v obrovskej radosti. Dážď šťastných božtekov pokrýva tvoju tvár, tvoje ruky opäť hladkajú milovanú hlavičku, znova hľadíš do tých prenádherných dôverčivých očí, ktoré nadlho zmizli z tvojho života, ale nikdy nie z tvojho srdca.

    A cez Dúhový most pôjdete spolu a nikdy sa už nerozdelíte…“

    Úprimnú sústrasť Kajo, je strašné čo sa stalo a to ešte v tomto čase, ked sviatky klopú na dvere.
    Viem, že hlboko, úprimne smútite, ale ako to bolo povedané vyššie ,Kolby mal prekrásny život, je v mačacom nebičku, odkiaľ sa pozerá na Vás a je Vám vďačný za všetku lásku čo ste mu dali počas spoločného bytia.
    Je to veľmi smutné, ale verím, že ostatné cicúchy Vám pomôžu prekonať túto bolesť a smútok.
    Dovolte mi zapáliť na Kollbyčka sviečku ako pamiatku na neho.

Zanechaj reakciu