Ako to všetko s mačkami vlastne začalo?

Ani si presne nespomínam kam až do minulosti siaha moja prvotná túžba po mačke. Asi ako každé dieťa som mal neopísateľné nutkanie vlastniť nejakého živého maznáčika, ktorý by bol iba môj a trávil by so mnou všetok voľný čas. Samozrejme rovnako ako veľa detí, tak aj ja som pravidelne dostával tú istú zápornú odpoveď na všetky moje prosby, hoc boli akokoľvek intenzívne.

Roky plynuli, no túžba po mačke vo mne neutíchla, práve naopak. Ako dieťa som skúšal všemožné triky, aby som mamu, ako hlavu rodiny, obmäkčil. Začínal som klasickými prosbami a sľubmi, neskôr som pridal plač, krik, a končil som hrou na imaginárnu mačku. Žiaľ nestretol som sa s pochopením. Moje prosby ostali nevyslyšané. Jedného jarného dňa, keď mama počula už stý krát tú istú otázku: „Môžem mať mačku?“ však prišla odpoveď, ktorá navždy zmenila naše životy. Mama v slabej chvíli odpovedala, že možno raz by to snáď ani nebol taký problém, ale že teraz nie je vhodná doba. Mne viac nebolo ani treba. Považoval som to za jasné „ÁNO!“ Už na druhý deň som začal pátrať po všetkých potrebných informáciách – čo treba nakúpiť, čo pripraviť, čo treba všetko o mačke vedieť než príde do bytu. Mama sa ani nenazdala a celá výbava už bola nakúpená a pripravená pre nového člena rodiny. Neostávalo jej teda už nič iné len sa s tým zmieriť. Pôvodne som túžil po siamskom kocúrovi, no dlhší čas sa mi nepodarilo žiadneho zohnať. Sesternica z druhého kolena mala v tom čase kopu malých mačiatok od svojej domácej mačky Micky a nevedela si s ich umiestnením poradiť. Ja som však nejavil žiadny záujem, nechcel som sa vzdať sna o siamskom kocúrovi. Keď mi ale 08.05.2005 priniesla ukázať šedého kocúrika bolo rozhodnuté! Späť si ho už nezobrala. Bola to ako sa hovorí „láska na prvý pohľad“. Tej malej chlpatej guľke s karpinkou na oku a polepenou srsťou od paštéty sa nedalo odolať.
Kollby mačiatko
Kocúrik bol odstavený, zdravý, veľmi hravý a nič tak nebránilo tomu, aby u mňa už ostal. O dva dni sa naučil používať záchodík a potom už bol celý byt jeho kráľovstvom. Dostal meno Kollby. Bolo to jedno z dvoch mien, ktoré sa mi prisnili ešte 4 roky predtým, ako sa vôbec narodil. V tom sne som mal dve mačky, Kollbyho a Bellu. Obe mená som si vtedy zapísal do mobilu a nosil ich pri sebe tušiac, že jedného dňa ich využijem. Kollbýček ako jediný zvierací člen domácnosti vyrastal v blahobyte a spokojnosti. Rád chodil na návštevy, prechádzky, všetko intenzívne skúmal, kontroloval, užíval si maximálnu pozornosť, proste kocúr ako má byť. Neboli s ním žiadne problémy. Kastrovaný bol dokonca až ako 1,5 ročný. Práve v tomto období som začal premýšľať nad zaobstaraním druhého prírastku do rodiny. Predsa len Kollbýček potreboval kamaráta, parťáka, aby sa mal s kým zabávať keď som nebol doma, alebo som mal veľa práce. Zároveň som si myslel, že trocha konkurencie mu neuškodí, skôr naopak. Mačička bola jasná voľba, lenže k dovŕšeniu môjho sna bol opäť potrebný súhlas mojej mamy. Tá bola klasicky proti a tak sa začal starý známy proces presvedčovania, ktorý sa víťazne skončil ďalším neurčitým vyhlásením, keď mama znovu v slabej chvíľke utrúsila poznámku, že možno s tým nebude až tak veľa starostí, jedna alebo dve mačky. Vtedy som už poznal portál www.mackySOS.sk občianskeho združenia Mačky SOS a bol som rozhodnutý pre adopciu. Od bývalej členky združenia Andrejky, ktorá bola susedkou mojej sesternice som sa dozvedel o Minettke, bielej mačičke, ktorá žila v depozite u Saši, potom ako sa jej ujala. Bol to najdúch a už podľa fotiek som sa do nej zamiloval. Hneď sme sa skontaktovali a dohodli, že keď sa vylieči môžem si ju prísť pozrieť a rozhodnúť sa, či ju chcem. Pre mňa to však bolo jasné hneď, neváhal som ani chvíľu. Nevedel som sa dočkať kedy už bude u nás.

Minettka sa ocitla ako nechcené mača v pivničnom priestore istého bratislavského domu. Pravdepodobne z tohto obdobia si priniesla na kožúšku a koži pleseň, z ktorej sa musela vyliečiť, aby mohla prísť do novej domácnosti. Deň „D“ prišiel 02.02.2007, keď som si Minettku adoptoval. Dostala nové meno Bella, nový domov a kamaráta Kollbyho. Oboznamovanie sa s prostredím a Kollbym prebiehalo veľmi pokojne, hladko, bez akýchkoľvek problémov. Bella sa adaptovala na nové podmienky takpovediac hneď. Odvtedy si spolu nažívajú veľmi spokojne. Občas sa prebehnú, poškriepia, ale tak to má predsa byť. Veď čo je lepšie ako si trošku prevetrať kožúšok naháňačkou a spáliť pritom pár kalórií, no nie?

Kollby a Bella láska

Ak sa človek rozhodne zdieľať svoj život s inou živou bytosťou prináša to aj svoje obete, či už sa jedná o človeka, alebo zviera, vždy ide hlavne o kompromis. Tie som musel robiť aj ja. Až naše dva cicíky, ako ich ja volám, ma naučili kam dať kvetináče a kam nie, že závesy majú mať viac dierok, lebo je to efektnejšie, že stopy na okennom skle od ňufákov dotvárajú osobitý charakter interiéru , že ornamenty na maľovke od pazúrikov sú pekným oživením inak sterilne pôsobiaceho náteru, že toalety treba pravidelne čistiť inak sa stane nehoda, že nielen mačky ale aj gauč je chlpatý a hebký na dotyk, že vyliata miska s vodou je moja vina lebo bola zle postavená, že keď budík ráno zlyhá, tak mačka nikdy, čo platí aj cez víkendy a sviatky, že granulát kočkolitu všade na podlahe je výbornou masérskou pomôckou a podobne.
Hlavne ma ale naučili, že keď dávaš, vždy dostaneš späť, že keď mačky milujú tak bezhranične, že už nikdy nebudem mať pocit samoty, že vždy keď otvorím dvere tak tam budú sedieť a čakať, a na znak radosti mňauknú, že vytvárajú teplo domova a príjemné prostredie s pozitívnou energiou.

A ako to pokračovalo?

Článok uverejnený v odbornom mesačníku Pes a mačka: ISSN: 1335-7778, číslo 11/2011, XI. Ročník

 

Podobné príspevky:

A ako to s mačkami pokračovalo?

Ako sa to s mačkami nakoniec vyvinulo

2 Comments

  1. Tak toto je pecka! Kajo, pozrela som si Vašu stránku zo zvedavosti, keď ste mi poradili na webe mačkysos. Priznám sa, pri čítaní tohto príspevku sa mi miešali na tvári slzy a úsmev. Nielen, že sa staráte o cicúchy krásne a s láskou, ale píšete vtipne a s prejavom lásky k týmto stvoreniam.

    Prajem všetkým v rodinnom osadenstve veľa zdravia a nádherných chvíľ.

    Lenka

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *